Právny newsletter 01/2026

PRÁVNY NEWSLETTER

Advokátska kancelária Peter Ďurica s.r.o.

Číslo 1 / 2026 · Vydanie máj 2026 · Adresované starostom a poslancom obecných zastupiteľstiev

ÚVODNÍK

Vážené starostky, vážení starostovia, vážení poslanci,

máj 2026 priniesol pre slovenské samosprávy hneď niekoľko legislatívnych zmien, ktoré pravdepodobne ovplyvnia každodenné fungovanie obecných úradov. Najvýznamnejším signálom je vládny návrh novely zákona o obecnom zriadení (LP/2026/232), ktorý je v čase prípravy tohto vydania v medzirezortnom pripomienkovom konaní a zasahuje do takmer všetkých kľúčových oblastí výkonu samosprávy — od pričleňovania nefunkčných obcí, cez digitalizáciu úradnej tabule, pravidlá miestneho referenda až po prijímanie všeobecne záväzných nariadení.

V tomto čísle som pre vás pripravil zrozumiteľný prehľad navrhovaných zmien spolu s tým, čo budú v praxi znamenať pre vašu obec. Doplnili sme aj krátky monitoring iných predpisov, ktoré boli v máji vyhlásené v Zbierke zákonov a ktoré sa vás priamo dotýkajú — najmä nový technický štandard pre obecné webové sídla.

Ak budete potrebovať konzultáciu k niektorej z opisovaných tém, ozvite sa — kontakt nájdete v päte tohto listu.

HLAVNÁ TÉMA · LEGISLATÍVA

Novela zákona o obecnom zriadení

Čo prinesie samosprávam vládny návrh LP/2026/232

Dňa 10. mája 2026 spustilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky medzirezortné pripomienkové konanie k vládnemu návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení a viaceré ďalšie zákony územnej samosprávy. Lehota na predkladanie pripomienok bola stanovená do 28. mája 2026. Ide o najrozsiahlejšiu revíziu samosprávneho zákona za posledné roky, ktorá reaguje na dlhodobo neriešené problémy aplikačnej praxe.

Pričleňovanie nefunkčných obcí

Doteraz najpálčivejším problémom slovenských samospráv bola situácia obcí, v ktorých z dôvodu hlbokej depopulácie alebo nezáujmu obyvateľstva nemajú dlhodobo obsadené orgány samosprávy. Dôvodová správa uvádza, že na Slovensku sa v uplynulom volebnom období konalo viac ako 200 doplňujúcich volieb a v 23 prípadoch bolo potrebné voliť súčasne starostu aj poslancov, pričom takmer dve tretiny z týchto obcí boli de facto nefunkčné. Aktuálne sú za nefunkčné obce považované Ondavka a Brezovec.

Novela zavádza obligatórny postup — vláda nariadením pričlení nefunkčnú obec k najbližšej susediacej obci v rovnakom okrese, ktorá pre ňu vedie matričnú agendu. Ak takáto obec neexistuje, vláda pričlení nefunkčnú obec k inej susediacej obci v okrese. Podmienkou je súhlas prijímajúcej obce.

Doteraz prijímajúce obce odmietali takéto pričlenenie najmä z obavy o prevzatie dlhov. Novela tento problém rieši dvomi systémovými poistkami: prijímajúca obec bude zodpovedať za dlhy nefunkčnej obce len do výšky ceny majetku, ktorý pričlenením nadobudla (analogicky s úpravou zodpovednosti dediča za dlhy poručiteľa). Pričlenená obec si zároveň zachová svoj historický názov ako označenie časti obce a — ak to počet obyvateľov umožňuje — bude tvoriť samostatný volebný obvod pre voľby poslancov.

Druhou poistkou je povinnosť prijímajúcej obce po dobu desiatich rokov od pričlenenia reinvestovať najmenej 40 % rozpočtových príjmov pripadajúcich na pôvodnú nefunkčnú obec priamo do rozvoja jej územia.

Označovanie ulíc — koniec zbytočnej byrokracie pre malé obce

Doterajšia právna úprava ukladala povinnosť pomenovávať ulice všetkým obciam bez ohľadu na ich veľkosť. Novela navrhuje oslobodiť od tejto povinnosti všetky obce, ktoré majú menej ako päť ulíc alebo iných verejných priestranstiev.

Zároveň sa mení orgán, ktorý posudzuje prípustnosť navrhovaných názvov. Doterajšiu exkluzívnu kompetenciu Ústavu pamäti národa nahradí komisia zložená zo zástupcov Ministerstva vnútra SR, Ministerstva kultúry SR, Historického ústavu SAV a Ústavu pamäti národa. Dôvodom je snaha o komplexnejšie posudzovanie historických osobností per analogiam so štandardmi pluralitného odborného hodnotenia.

Digitálna úradná tabuľa

Novela zavádza možnosť — nie povinnosť — nahradiť klasickú fyzickú úradnú tabuľu certifikovaným elektronickým zariadením. O zavedení digitálnej tabule rozhodne obec všeobecne záväzným nariadením. Zariadenie musí byť verejne prístupné nepretržite, teda 24 hodín denne.

Zverejnenie dokumentu na digitálnej tabuli sa bude považovať za vyvesenie podľa všetkých osobitných predpisov vrátane správneho poriadku. Pre obec znamená prechod na elektronickú formu úsporu nákladov na tlač, no vyžaduje si počiatočné investície do hardvéru a zabezpečenia nepretržitej prevádzky. Pri rozpočtovaní na rok 2027 odporúčam túto investíciu zvážiť.

Sprísnenie kvóra pri prijímaní všeobecne záväzných nariadení

Doterajšia úprava požadovala na prijatie VZN trojpätinovú väčšinu prítomných poslancov. Novela toto kvórum sprísňuje na trojpätinovú väčšinu všetkých poslancov obecného zastupiteľstva.

V praxi to znamená nutnosť zabezpečiť pred kľúčovými hlasovaniami plnú účasť poslaneckého zboru — alebo riskovať, že VZN neprejde aj napriek väčšinovej podpore prítomných.

Miestne referendum — jednotné pravidlá a 24-mesačná stabilita výsledku

Novela presúva procesnú úpravu referenda priamo do textu zákona. Mimoriadne dôležitým prvkom je zavedenie 24-mesačnej lehoty, počas ktorej nemožno o tej istej veci konať nové referendum (s výnimkou referenda o odvolaní starostu). Výsledok miestneho referenda zároveň nemôže obecné zastupiteľstvo zmeniť ani zrušiť skôr ako po uplynutí tohto obdobia, a aj potom len súhlasom trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.

Veto starostu len s písomným odôvodnením

Novela zavádza, že absencia písomného odôvodnenia má za následok neplatnosť pozastavenia výkonu uznesenia — uznesenie sa bude v takom prípade považovať za platné a vykonateľné. Pre starostu to znamená disciplínu pri uplatňovaní veta a pre poslancov istotu, že rozhodnutia zastupiteľstva nemožno blokovať bez vecných argumentov.

Zoznam starostov a ďalšie technické zmeny

Ministerstvo vnútra SR bude viesť a zverejňovať zoznam starostov obcí s údajmi o ich zvolení, zložení sľubu, rozsahu výkonu funkcie a prípadnom zániku mandátu. Obec bude povinná oznámiť ministerstvu zmeny do 15 dní od ich vzniku.

V zákone č. 138/1991 Zb. o majetku obcí sa zvyšujú hodnotové hranice pre povinný znalecký posudok — z 3 000 eur na 6 000 eur, a z 7 500 eur na 15 000 eur.

TÉMA II · ZODPOVEDNOSŤ ZA MAJETOK

Keď spadne strecha, zaplatí obec

Čo musí starosta vedieť o zodpovednosti za zverený majetok

Spravujete budovu, ktorú vám zverilo mesto alebo VÚC? Viete, kto zaplatí škodu, ak sa s ňou niečo stane — vy, alebo ten, kto je v katastri zapísaný ako vlastník?

Nedávny rozsudok Krajského súdu v Bratislave (zo dňa 17. decembra 2024, č. k. 2Cob/88/2023-1017) priniesol odpovede, ktoré by si mal prečítať každý starosta. Mestská časť prehrala spor o náhradu škody za 196 tisíc eur. Spadla strecha skladovej haly, ktorú mala v správe.

Vlastník nie ste vy. Aj tak zaplatíte.

Ak vám mesto, VÚC alebo iný subjekt zverí do správy nehnuteľnosť, v katastri zostáva ako vlastník naďalej zapísaný on. Vy ste len správca. Súd vyložil, že povinnosť starať sa o vec má ten, kto má k veci správcovské oprávnenia — teda obec alebo mestská časť. Nie vlastník.

Pre vás to v praxi znamená: každý zverený majetok je vašou zodpovednosťou tak, ako keby bol váš vlastný.

Oplotenie a uzamknutie nestačí

Mestská časť argumentovala, že areál bol oplotený, brána uzamknutá, objekt zapísaný u mestskej polície ako kontrolný bod. Súd povedal: nestačí robiť niečo. Treba robiť dosť. A „dosť" sa meria podľa toho, aké sú reálne riziká v danom mieste a čase.

Mestská časť vedela, že do areálu opakovane vnikajú vandali. Za takejto situácie už oplotenie a občasná kontrola nestačí. Mohla najať strážnu službu, nainštalovať kamery, chodiť na pravidelné kontroly a viesť o nich zápisnice. Nič z toho nepreukázala.

Nájomcovia vás nezachránia

V zmluve môžete preniesť strážnu povinnosť na nájomcu. Ale stále zostáva vašou povinnosťou kontrolovať, či ju nájomca skutočne plní. Prenájom obecného majetku nie je spôsob, ako sa zbaviť zodpovednosti za jeho stav.

To, čo ste neuložili na papier, ako keby ste neurobili

Pred súdom neplatí to, čo ste reálne urobili. Platí to, čo viete dokumentárne preukázať. Zápisnice z kontrol chýbali. Žiadny záznam o zistených nedostatkoch. Zaveďte systém pravidelných kontrol zvereného majetku, vyhotovujte zápisnice, evidujte zistenia a prijaté opatrenia.

Čo s tým urobiť ešte tento týždeň

• V akom stave máte evidenciu zvereného majetku — viete o každej budove, kedy bola naposledy obhliadnutá?
• Ako často robíte fyzické kontroly a vyhotovujete z nich zápisnice?
• Ak je objekt v rizikovej oblasti, zodpovedá úroveň ochrany tomuto riziku?
• Ak prenajímate, kontrolujete plnenie strážnych povinností nájomcov a viete to dokumentárne preukázať?
• Ak by zajtra spadla strecha vami spravovanej budovy, viete predložiť súdu kompletný spis?

TÉMA III · VODÁRENSKÁ LEGISLATÍVA

Reforma vodárenskej legislatívy

Kto zaplatí opravy vodovodných prípojok a aké sú možnosti samospráv

Príspevok analyzuje právny stav vo veci financovania opráv a údržby vodovodných prípojok na verejných priestranstvách v Slovenskej republike po vyhlásení nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2022 z 13. decembra 2022. Komparatívne porovnáva slovenskú úpravu s českým modelom podľa zákona č. 274/2001 Sb. a poukazuje na ústavnoprávne príčiny rozdielneho normatívneho riešenia.

1. Adresnosť problému

Vlastník verejného vodovodu doručí obci písomnú výzvu na opravu vodovodnej prípojky, ktorej trasa prechádza verejným priestranstvom, s upozornením, že pristúpi k prerušeniu dodávky pitnej vody. Adresátom je obec ako vlastník pripojeného objektu – typicky budovy obecného úradu, materskej alebo základnej školy, kultúrneho domu či zariadenia sociálnych služieb.

2. Právny rámec a legislatívny vývoj

Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2022: Ústavný súd dospel k záveru, že presun nákladov na opravy cudzej veci na vlastníka verejného vodovodu bez kompenzačného mechanizmu nesplnil kritérium nevyhnutnosti. Právny stav sa vrátil k pravidlu, podľa ktorého opravu a údržbu vodovodnej prípojky znáša jej vlastník.

Novela č. 263/2025 Z. z.: Zákonodarca explicitne odmietol zavedenie automatického refundačného nároku obcí. Samospráva je odkázaná na externé dotačné mechanizmy, predovšetkým Environmentálny fond.

Komparácia s českou úpravou: Podľa § 3 ods. 7 ZVK ČR opravy prípojok na verejnom priestranstve zabezpečuje prevádzkovateľ zo svojich prevádzkových nákladov. Finančné krytie sa premieta do regulovanej ceny vodného a stočného. Tento model prešiel testom ústavnosti, pretože bol od počiatku previazaný s cenovým regulačným mechanizmom.

3. Štvorkrokový procesný postup

Z LEGISLATÍVNEHO MONITORINGU

Vyhláška č. 82/2026 Z. z.: nové štandardy pre obecné webové sídla

Od 15. mája 2026 nadobudla účinnosť vyhláška o štandardoch pre IT verejnej správy. Prechodné ustanovenia stanovujú povinnosť zosúladiť webové sídla najneskôr do 1. januára 2029. Odporúčam dať pokyn zamestnancom na audit súladu s touto vyhláškou.

Vyhláška č. 81/2026 Z. z.: nové kritériá pre prioritné okresy

Od 8. mája 2026 platí zmena kritérií pre zaraďovanie obcí medzi subjekty s nárokom na zvýhodnené financovanie. Obciam odporúčam preveriť aktuálne zaradenie ich okresu — zmena môže byť finančnou príležitosťou.

Z aktivít ZMOS: 38. snem a budúce reformy

V dňoch 26. — 27. mája 2026 sa uskutoční 38. snem ZMOS. Pre obce je dôležitá najmä pripravovaná legislatívna báza pre Centrá zdieľaných služieb — model, ktorý menším obciam umožní spoločne zabezpečovať odborné činnosti v oblasti rozpočtovania, stavebného poriadku či právneho poradenstva.